A hoci to znie ako oxymoron, tento stav je blízky približne každému deväťdesiatemu človeku na zemi. Existuje množstvo typov synestézie a väčšina z nich súvisí práve so zrakom.
Aj mne sa vynára ružová, keď počujem spievať Pink!
Je pravdepodobné, že synestéziu do určitej miery zažil každý z nás. Mozog v ranom detstve má podstatne viac prepojení medzi jednotlivými oblasťami než v dospelosti. Keďže je ešte nevyvinutý, nervové prepojenia zatiaľ nie sú špecializované a navzájom sa prekrývajú. K prerezávaniu a oddeľovaniu týchto spojov dochádza približne v štvrtom mesiaci života. Ak sa pri tomto procese vyskytne nejaký problém, dochádza k synestézii. U väčšiny populácie tak majú vnímanie farieb a vnímanie zvukov na starosti dve oddelené časti mozgu, synestetikovi tieto časti splývajú rovnako ako samotné vnemy.
Skúsenosti so synestéziou mávajú ľudia po požití LSD či po meditácii, no na základe vyšetrení fMRI vieme, že v takýchto prípadoch sa v mozgu aktivujú iné časti ako u syntetikov. Rozdiel je aj v tom, že predstavy synestetikov sú mimovoľné a automatické a počas života sa nemenia. Ak raz synestetik vidí C dur žltý, bude preňho žltý navždy. Ak sa však stretnú dvaja, pre každého z nich môže mať rozdielnu farbu.
Spojenia, ktoré tvoria spojenia
Práve vďaka stretnutiu dvoch synestetikov vznikla aj slovenská kapela Youniverse. Speváčka a gitarista túto stránku svojej osobnosti dokonca pretavili aj do debutového albumu, ktorý nazvali CMYK. Štyri písmená predstavujú farebný model, založený na miešaní farieb azúrová, purpurová, žltá a čierna, ktorý sa využíva pri tlači. Rovnako tak aj skladby na albume sa členia do týchto štyroch farebných skupín s individuálnou symbolikou. Zo svetovo uznávaných umelcov túto „superschopnosť“ majú aj Lady Gaga a Pharell Williams. Z minulosti by sme mohli spomenúť Franz Liszta, Marilyn Monroe, ci Vincenta Van Gogha.
Koľko jazykov ovládal, toľko farieb videl
Aj známy americký spisovateľ, ruského pôvodu, Vladimír Nabokov bol synestetik. Keďže ovládal aj viacero rečí, prišiel na to, že zatiaľ čo dlhé A anglickej abecedy má pre neho odtieň zvetraného dreva, francúzske A mu evokuje vyleštený eben. Autor túto abecedu zvečnil aj s pomocou umelkyne Jean Holebird v knihe: Alphabet in color.
Dar alebo prekliatie
Fenomén synestézie doteraz nie je zaradený do Medzinárodnej klasifikácie chorôb, rovnako ako ani do Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch. Vo všeobecnosti sa ani nevníma ako porucha, ktorú by sme museli liečiť. V drvivej väčšine prípadov totiž život nenarušuje. Naopak, vidieť písmená, či čísla farebne sa preukázalo ako pozitívne napríklad v oblasti vzdelávania. Zatiaľ čo bežný človek si na vyznačenie musí brať fixky či zvýrazňovače, synestetik si svoje vizuálne kreácie dokáže pretaviť do kvalitných mnemotechnických pomôcok, ktoré mu umožňujú si niečo ľahšie pamätať a následne zvládnuť test s väčšou ľahkosťou.
I keď vo väčšine prípadov synestetikom táto schopnosť veľmi neprekáža, v niektorých prípadoch by ich okolie mohlo mať opačný dojem. Napríklad orchester Franza Liszta mal vďaka jeho synestetickej schopnosti o zábavu postarané. Mohli by sme povedať, že miesto hrania symfónie maľoval na javisku skôr obraz. Údajne svoj zladený tím hudobníkov dirigoval na základe farieb, ktoré videl, ako napríklad: „Ó, páni, trochu viac na modro, ak by to šlo,“ alebo „Toto je tmavo fialová, prosím, nie svetlo ružová, dajte si na to pozor.“ Jeho tím si najprv myslel, že si z nich strieľa, časom však prišli na to, že miesto tónov naozaj vidí farby.
Ak teda vo svojom okolí máte niekoho, kto má podobné pohnútky, nesmejte sa mu. Je to pre neho viac ako prirodzený jav, ktorý možno v budúcnosti pretaví do niečoho krásneho. Ktovie, za koľko prevratných umeleckých diel vďačíme práve takejto schopnosti vnímať svet. Možno sa aj vaša obľúbená skladba zrodila práve pri pohľade na modrú oblohu alebo červené tulipány.
