Po stáročia ľudia pracovali, študovali a vyšívali iba pri svetle sviečok alebo petrolejových lámp. Keď sme si však zvykli na komfort elektrických žiaroviek, nedostatok svetla sa stal doslova strašiakom a výrok „zasvieť si, lebo oslepneš” sa nik neodvážil spochybniť.
Pravdou ale je, že doteraz nebolo u dospelých ľudí nijakým spôsobom preukázané, že čítanie pri zlom osvetlení vedie k zhoršeniu videnia. Neexistuje totiž žiaden dôvod, prečo by slabé svetlo malo zapríčiňovať krátkozrakosť či iné trvalé poškodenie zraku. To však neznamená, že nám nemôže spôsobiť problémy.
Aj oči majú svaly, ktoré sa môžu unaviť
Naše oči sú šikovne navrhnuté tak, aby sa vedeli prispôsobiť rôznym úrovniam svetla. Bunky na sietnici - tyčinky a čapíky - poskytujú vďaka svetlu informácie nášmu mozgu o tom, čo vidíme. V tme preto sa zreničky rozšíria, aby na sietnicu prenikalo čo najviac svetla. To má za následok zhoršenie hĺbky ostrosti, čiže sa na text musíme viac koncentrovať. Okrem toho, keďže vidíme písmená menej zreteľne, povedome znižujeme vzdialenosť medzi očami a textom.
To všetko spôsobuje, že svaly našich očí sa musia viac namáhať, a preto sa aj oveľa rýchlejšie unavia. Môže to viesť k bolestiam očí a hlavy, začervenaniu, zahmlenému videniu či pocitu suchého oka. Dobrou správou však je, že tieto ťažkosti nie sú trvalé a zmiznú hneď, ako zraku doprajeme odpočinok.
Nedostatok svetla nepodceňujte
Ak chcete týmto problémom predchádzať, pred čítaním si vždy zabezpečte dostatok svetla - v najlepšom prípade by malo dopadať priamo na text, nie spoza vášho chrbta. Pri dlhom čítaní a pracovaní za počítačom často žmurkajte a robte si prestávky, počas ktorých sa občas pozrite do diaľky. Vyskúšať môžete aj špeciálne cviky na zlepšenie flexibility očných svalov.
U malých detí je však vznik podobných ťažkostí skôr nepravdepodobný. Ak aj niektoré rady čítajú v domácich „bunkroch” pod stolom či dekou, väčšinou pri tom nevydržia dlhé hodiny ako my, dospelí. Robiť domáce úlohy pod perinou sa však určite neodporúča (úsmev).
Denné svetlo - liek na zrak aj psychiku
To, či sa u človeka vyvinie krátkozrakosť závisí od množstva iných faktorov. Podľa štúdií sa toto riziko zvyšuje u vysokoškolsky vzdelaných ľudí žijúcich v mestách. Na kvalitu zraku do veľkej miery vplývajú aj dedičné a socio-demografické faktory. Skutočným problémom však nemusí byť ani tak prebytok času, ktorý strávime vnútri, ako skôr nedostatok času vo vonkajšom prostredí.
Niekoľko výskumov naznačuje, že deti, ktoré trávili viac času von na dennom svetle, trpeli krátkozrakosťou menej často, ako deti „domasedi”. Jedným z dôvodov môže ten, že vo vonkajšom prostredí sa viac sústredíme na vzdialené objekty. Väčšina vedcov však verí, že pozitívny efekt je skôr v pôsobení denného svetla na zrak všeobecne. Prirodzené svetlo môže dokonca zvýšiť produkciu dopamínu, ktorý pozitívne ovplyvňuje vývin zraku. Ide však zatiaľ len o hypotézy, ktoré neboli potvrdené.
To, čo môžeme s istotou tvrdiť je, že denné svetlo je pre náš zrak dobré, no ak ste dospelý, čítanie pri tlmenom svetle by ho nemalo nijak poškodiť. Deťom vo vývine sa však pri učení určite snažte zabezpečiť čo najviac prirodzeného svetla.
Zdroje:
https://www.health.harvard.edu/healthbeat/safeguarding-your-sight
https://www.huntervision.com/blog/dim-light-vision-damage
https://www.webmd.com/eye-health/features/reading-in-dim-light
https://www.bbc.com/future/article/20121001-should-you-read-in-the-dark
