Dokáže však niečo podobné aj človek? V skutočnosti áno. Tým „malým“ zázrakom sú takzvané kmeňové bunky. Ich najlepším zdrojom sú bunky z tuku či kostnej drene konkrétneho pacienta. Vďaka tomu je 100% istota, že ich telo prijme, pričom po aplikovaní sa stávajú akousi „zásobárňou“ pre obnovu buniek rôznych poškodených orgánov. Dodnes sa používajú v oftalmológii, ale i pri liečbe rakoviny a desiatkach ďalších ochorení.

Nové svetlo pre slepé oči

Skutočný prelom v liečbe kmeňovými bunkami však nastal pri implantácii sietnice v novembri 2013. Konkrétne išlo o vekom podmienenú degeneráciu makuly (VPDM). Makula je žltá škvrna – centrálna časť sietnice, vďaka ktorej je človek schopný vidieť ostro.

Tím lekárov a vedcov pod vedením Dr. Masayoma Takahashima v Riken Centre for Developmental Biology (CDB) v Kobe experimentovali s vyškrabnutou malou vrstvou kože z pacientovej ruky. Do nej vložili špeciálny koktail génov, ktorý sa zvyčajne nachádza v embryách, čím sa kožné bunky začali správať ako kmeňové bunky. Z nich následne v laboratóriu na umelej membráne vyprodukovali chýbajúcu časť poškodeného sietnicového tkaniva.

VPDM vzniká u väčšiny ľudí pri starnutí a doposiaľ bola neliečiteľná. Jej operácia kmeňovými bunkami je preto v medicíne veľkým prínosom. Neskôr zaň dokonca jeden z tímu doktorov získal Nobelovu cenu za medicínu.

Prvé experimenty aj na Slovensku

S operovaním očí pomocou kmeňových buniek experimentujú aj slovenskí doktori. Na pracovisku, kde pôsobím, sme s kolegami prvú takúto operáciu uskutočnili začiatkom tohto roka. Operovali sme dlhoročného pacienta, ktorému prerastala spojovka cez celú rohovku a takýto zákrok bol už preňho jediným riešením. Mali sme dve možnosti. Použiť buď kmeňové bunky z bukálnej (vnútorná strana líca) sliznice alebo od rodinného príslušníka. Nakoniec sme sa rozhodli pre druhý variant a použili sme kmeňové bunky pacientovho brata, keďže jeho vlastné (zo zdravšieho oka) sa ani po niekoľkých mesiacoch v laboratóriu neujali, respektíve nemnožili ďalej.

Spolupracovali sme s laboratóriom Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v Bratislave, v ktorom sme kmeňové bunky  pacientovho brata rozmnožili a transplantovali na základnej membráne na rohovku. Zákrok je momentálne ešte veľmi čerstvý, teda stále čakáme na výsledky. Všetko ale zatiaľ nasvedčuje tomu, že budú pozitívne.

Banky na kmeňové bunky

Po minuloročnej operácii poškodenej sietnice, kedy muž po prvýkrát prijal preprogramovanú kmeňovú bunku od cudzieho človeka, vznikla v Japonsku prvá banka na kmeňové bunky. Založil ju laureát Nobelovej ceny za medicínu (ktorú dostal za preprogramovanie kmeňovej bunky), Shinyu Yamanaku, a jeho kolegovia.

Boli totiž presvedčení, že na to, aby kmeňové bunky od cudzieho človeka telo bez problémov prijalo, stačí ich podobnosť. Údajne na to vplýva iba niekoľko génov, ktoré určujú vlastnosti bielych krviniek podieľajúcich sa na imunite. Viac si môžete pozrieť vo videu:

(video je v anglickom jazyku s možnosťou zapnutia automatických titulkov)

Úspešnosť operácie naznačuje, že Yamanaka a jeho kolegovia mali skutočne pravdu. V blízkej budúcnosti by navyše v banke chceli nazhromaždiť dostatočné množstvo vzoriek od rôznych darcov, ktoré by mohli pokryť celú japonskú populáciu. Vďaka tomu by aj nový pacient mohol operáciu očí podstúpiť v podstate ihneď.

U nás zatiaľ podobný systém nemáme. Experimentujeme napríklad so skladovaním rohoviek od darcov, no banka na kmeňové bunky je v porovnaní s tou rohovkovou o niekoľko levelov vyššie. Aj napriek tomu sme však v takto zložitých operáciách stále na začiatku. Pri rýchlosti napredovania je ale pravdepodobné, že v oftalmológii (a nielen v nej) budú kmeňové bunky už bežným nástrojom operácie. Ktovie, možno raz nahradia veľkú časť korekčných zákrokov oka, ktorým dnes predchádzajú zložité vyšetrenia či rizikové operácie.