Aké reálne objavy posunú svet oftalmológie míľovými krokmi dopredu? Čo je reálne dnes a čo bude zajtra?

1. Schopnosť magnetickej senzitivity

Sťahovavé vtáky, ktoré migrujú tisícky kilometrov naprieč zemeguľou, to dokážu aj vďaka svojej vysokej citlivosti na magnetické polia. Vedci zistili, že v sietnici majú špeciálny proteín, ktorý dokáže rozlišovať rôzne magnetické polia planéty, vďaka čomu je ich navigačný systém taký geniálny. Novinkou je, že podľa posledných poznatkov máme rovnaký proteín v očiach pravdepodobne aj my. Nie je však zatiaľ známe, nakoľko ho dokážeme využívať a či bude možné ho nejakým spôsobom aktivizovať. Ak áno, takýto navigačný systém by bol nesmierne užitočný hlavne v odboroch ako je vojsko či doprava. 

2. Lepšie videnie vďaka implantátom v mozgu

Je známe, že v skutočnosti vidíme mozgom. Vedec Pieter Roelfsma približuje, že ich tím aktuálne pracuje na vyvinutí protetickej pomôcky, ktorá by vďaka spolupráci s časťou mozgu zodpovednou za videnie dokázala prinavrátiť zrak nevidiacim. Inšpiráciou pre tento vynález je objav časti myšacieho mozgu, ktorá umožňuje dokonalé priestorové videnie. Tím vedcov na čele s dr. Roelsfem vyvinul implantát pozostávajúci z 1024 elektród, vďaka ktorým získal mozog schopnosť vidieť vo veľmi dobrom rozlíšení. Zatiaľ tieto implantáty vedci testujú na opiciach a výsledky sú veľmi dobré. Zariadenie umožnilo zvieratám vidieť tvary ako písmená, čiary a pohyblivé bodky. Je to pokrok oproti predchádzajúcim implantátom, ktoré dokázali rozlíšiť len svetlo a tieň. 

Budúcnosť zrejme prinesie aj nástroj na tréning a stimuláciu vizuálnej časti ľudského mozgu. Takýto prístroj si napríklad zakúpite domov a vďaka pravidelnému posilňovaniu mozgu zlepšíte svoj zrak možno až na úroveň „superzraku“.  

3. Roboty s mimikou ľudí

Výskum Davida Alaisa hovorí o tom, že ľudia majú schopnosť rozpoznávať tváre aj v neživých predmetoch. Tento jav sa nazýva pareidolia. Bežne dokážeme opísať výraz „tváre“ auta, nábytku, budovy či kabelky. Dnes sú niektoré predmety ako napr. autá cielene dizajnované tak, aby vyvolávali určitú emóciu – hrou svetiel a iných prvkov na kapote dizajnéri docielia, aby niektoré autá pôsobili dynamicky a agresívne a iné, aby boli priateľské a harmonické. Podľa Alaisa je prirodzená schopnosť mozgu hľadať vo všetkom to ľudské – teda výraz tváre. A hoci mozog rýchlo zistí, že ide v skutočnosti o neživý predmet, vnímanie tváre pretrváva. Objav pareidolie by sa mohol využiť predovšetkým v robotike, ktorej časť sa snaží priblížiť roboty ľuďom. Napríklad roboty, ktoré sa starajú o osamelých seniorov či obsluhujú v reštaurácii by mali oveľa lepšie výsledky, keby dokázali vyjadriť mimikou ľudské emócie a empatiu. Pre niekoho bude tento smer zdrojom obáv, pre iného zdrojom nádeje.

4. Zbohom slepote!

Objav FHR proteínov, ktoré sa tvoria v pečeni a sú zodpovedné za postupnú stratu zraku môže už čoskoro nastúpiť cestu úplnej prevencie slepoty. Makulárna degenerácia je jedna z najčastejších foriem slepoty, podmienená vekom. Vedci zistili, že za touto degeneráciou je niekoľko konkrétnych génov, ktoré by bolo možné utlmiť injekčným podávaním faktorov H a B. Už dnes sa podávajú určité faktory intravitreálne, teda do oka, tento objav by však mohol posunúť liečbu porúch sietnice ešte viac dopredu. Odborníci tvrdia, že v nasledujúcich rokoch bude možné úplne liečiť či dokonca predchádzať slepotu. 

5. Zvuk a obraz

Vedec Parsin Haji Reza prišiel s objavom tzv. fotoakustickej diaľkovej mikroskopie (PARS), ktorá umožní laserom skenovať ľudské telo až na úroveň buniek a tkanív. V budúcnosti by mohlo ísť o prelomový objav v diagnostike – prístroj, ktorý by využíval túto technológiu, by mohli mať pacienti doma a vďaka tomu by mali možnosť nepretržitej a včasnej diagnostiky širokej škály chorôb. Prístroj by dokázal vysledovať aj najmenšie zmeny na bunkách a umožnil by skorú liečbu vznikajúcich chorôb. V prípade oftalmológie by v spolupráci s ďalším diagnostickým prístrojom OCT tak dokázal včasne určiť väčšinu porúch zraku dokonca ešte predtým, než sa naplno rozvinú. 

6. Veda zmenšuje prístroje

OCT prístroj, ktorý zabezpečuje detailnú diagnostiku zraku je dnes dostupný v rozmeroch, ktoré neumožňujú využívať ho v domácom prostredí. Preto je možné túto špeciálnu diagnostiku vykonávať len v špecializovaných ambulanciách a väčšinou je určená len dospelým a väčším deťom. Sohaib Rufai hovorí o práci na vývoji OCT prístroja dostupného vo vreckovej veľkosti, ktorý by umožnil diagnostiku aj novorodencom. Tento objav je vraj už za dverami. Podobne je to aj s vývojom „ručného“ perimetra, ktorý sa bežne používa na meranie rozsahu zrakového poľa oka, teda periférneho videnia. Tina Felfeli and Yvonne Buys pracujú na technológii s využitím virtuálnej reality – teda s pomocou špeciálnych okuliarov, smartfónom, ovládačom a softvérom by si pacienti mohli robiť spomínanú diagnostiku v budúcnosti doma. 

7. 3D tlač v medicíne

O využití 3D tlače v medicíne sa hovorí už dlhšie. Oftalmológov aktuálne zaujíma v súvislosti s 3D tlačou očných tkanív, ktoré by dokázali nahradiť choré, poškodené pôvodné tkanivá. Vedci Steve Wioklo a Che Connon vyvinuli 3D tlačiareň, ktorá dokáže vďaka tzv. bioatramentu zloženého z kmeňových buniek darcu uchovaných v géli z alginátu a kolagénu vytvoriť protézu rohovky aplikovateľnú do oka chorého. Takáto poloumelá rohovka môže celkom nahradiť choré tkanivo a množstvo ľudí postihnutých slepotou tak má nádej na úplne vyzdravenie. Biomedicína dáva do budúcnosti prísľub na vyriešenie množstva doteraz neriešiteľných zdravotných problémov. 

8. Mikročipy v oku

O supervýkonnom superzraku ste určite už počuli vo viacerých sci-fi filmoch. Vedci teraz pracujú na niečom podobnom v realite. Už spomínaný výskumník Che Connon hovorí o projekte implantácie čipu do rohovky, ktorý by umožnil prenos elektrických impulzov z oka do mozgu. Zároveň by tieto čipy mohli monitorovať činnosť oka a jeho prípadné patológie. V tejto fáze projekt nesie viacero otáznikov – čo bude zdrojom energie čipu, ako bude čip prenášať signály z oka a do oka a ako túto technológiu integrovať do existujúcej rohovky tak, aby bola telom úspešne prijatá? Keď budú všetky tieto otázky  zodpovedané, možno sa dočkáme aj špiónskeho zraku na štýl Jamesa Bonda.