„Na očnej klinike UVEA som podstúpila laserovú operáciu očí metódou FEMTOLASIK. Od šiestich rokov som nosila okuliare, ktoré som ale pri profesionálnej kanoistike nemohla používať. Počas pretekov som chodila buď naslepo, alebo so šošovkami, ktoré mi voda niekedy vymývala. A to bol problém. Neustále som musela žmúriť, lebo som sa bála, aby mi nevypadli. Na kajaku robím aj freestyle, čo je disciplína, kde až tak nepotrebujem vidieť do diaľky. Preto som svoje zrakové problémy celkom dlho tolerovala. Na súťažiach to však bývalo nepríjemnejšie. Rozhodcovia mi niečo ukazovali a ja som sa na to musela pýtať mojich kolegýň. Neskôr sme začali chodiť na rôzne expedície, splavovať rieky a venovali sa extrémnym zjazdom. Keď som bola na majstrovstvách sveta v tejto disciplíne, uvedomila som si, že nevidím kam idem a že vodu treba naozaj dôkladne čítať. Skúšala som na riešenie tohto problému viaceré typy šošoviek, no skoro žiadne mi nesedeli, pretože som mala aj astigmatizmus.“

„Operáciu som sa najskôr bála podstúpiť, pretože zrak je pomaly náš najdôležitejší zmysel. Raz sa vo mne niečo zlomilo a povedala som si, že na operáciu pôjdem a všetko dobre dopadne. Dioptrie sa mi už dlhšie nemenili a vedela som, že život bez okuliarov a šošoviek bude úplne iný. Navyše, pri dennodennom dávaní si šošoviek do očí som si uvedomila, že s nimi chodím aj do špinavej vody a to mi môže oči naozaj poškodiť. Pre kliniku UVEA som sa rozhodla hlavne preto, že pochádzam z Martina a pán doktor Králik je môj spolužiak zo školy, bola tam preto aj dôvera a dobrá referencia.“

„Priebeh operačného dňa bol super. Kliniku UVEA je krásna, človek tam príde a ostáva v ňom pozitívny pocit z prostredia. Všetko prebehlo veľmi rýchlo, nemusela som ani čakať. Prvé hodiny po operácii boli bezproblémové, nebolo mi ani zle. Potom trochu áno, ale je to operácia, takže som bola trošku roztrasená a oko ma mierne škrabalo. Dala som si tabletku od bolesti a postupne sa to zlepšovalo. Zhodou okolností som mala operáciu v rovnakom čase ako moja krstná. Keď sme spolu cestovali na pooperačnú kontrolu, smiala som sa, že cestujem bez okuliarov, pretože som ich dovtedy nosila 24 rokov každý deň. Teraz sa mi to zdalo úplne prirodzené nemať ich, ako keby som ich ani nikdy nenosila. Na dobré sa rýchlo zvyká. Keď splavujem rieku, vidím ľudí okolo seba, ich úsmevy a keď ma manžel trénuje, vidím, čo mi ukazuje. Zrazu je to úplne iný pocit a som nadšená.“