Snímky mozgu odhalia, čo si myslíte

Každý obraz, ktorý sa prostredníctvom očí premieta do nášho mozgu, môžeme v podstate vnímať dvoma spôsobmi. Buď ho vnímame bez akýchkoľvek emócií, alebo na konkrétny podnet nejako zareagujeme, zanechá v nás dojem. Laicky povedané, v prvom prípade ide o „objektívne“ a v druhom „subjektívne“ videnie. Vedeli ste však, že snímkami mozgu sa dá už presne určiť, čo sa nám páči a čo naopak náš mozog vyhodnocuje ako škaredé?

V dnešnej neurovede sa na výskum mozgu využíva magnetická rezonancia (MR), respektíve jedna z jej pokročilejších podkategórií – funkčná magnetická rezonancia (fMRi). Vďaka nej môžeme skúmať aktivitu mozgu na konkrétny podnet v reálnom čase.

V čom sa líši fMRi od MR?

Magnetická rezonancia (MR) ako taká má množstvo kategórii. Každá z nich analyzuje inú časť tela, prípadne jeho aktivitu. Magnetická rezonancia je statická, anatomická technika, ktorou vidíme dovnútra tela a vieme tak určiť, kde sa nachádzajú konkrétne orgány a aká je ich štruktúra.

fMRI je naopak dynamická technika, ktorá sleduje činnosti orgánov. Napríklad pri mozgu je tak možné vyhodnotiť, ktorá jeho časť je práve aktívna.

Umeniu rozumie iba náš mozog

Keď sa však neuroveda spojí s umením, vtedy sa len začnú diať veci. V podstate totiž neexistuje pekný obraz alebo dokonalá socha, respektíve nerozhoduje o tom dané dielo. Krásnymi ich robia iba neuróny v našom mozgu.

Pomocou fMRi sa to dá vedecky dokázať. Pri „krásnych“ veciach je totiž aktívna iná časť mozgu ako pri zjavne „škaredých“. V konkrétnej časti sú aktívnejšie neuróny, čo sa na snímke prejaví zmenou farby:

Časť mozgu, aktívna pri krásnych veciach (The neurobiology of beauty | Semir Zeki | TEDxUCL)

Okrem toho však môžeme merať aj intenzitu. fMRi totiž dokáže merať aj zvýšený prietok krvi v mozgu, vďaka čomu vieme určiť nakoľko sa nám daný podnet páči, respektíve nepáči. Hlbšie sa tejto téme venoval profesor neuroestetiky Semir Zeki na jednej z jeho prednášok na TED:

(video je v anglickom jazyku s možnosťou zapnutia anglických titulkov)

A aký má význam MR v praxi?

Mozog je jeden z orgánov, ktorého fungovanie ťažko možno predvídať a navyše to, čo platí pri jednom, nemusí zákonite platiť pri stovkách ďalších. Pri skúmaní každého mozgu teda musíme pristupovať individuálne. Vďaka MR však minimálne vieme, čo všetko sa v mozgu odohráva a na nás záleží, ako k týmto prejavom budeme pristupovať.

U nás na klinike experimentujeme s fMRI pri liečbe tupozrakosti. Za toto ochorenie čiastočne môže mozog – jednoducho povedané vypne jedno oko a druhé musí o to viac „makať“. Oči našich pacientov s týmto postihnutím trénujeme pomocou virtuálnej reality, ktorá je v tomto smere doslova zázrakom a v priamom protiklade proti tomu, čo doposiaľ popisuje väčšina publikácií.

Za mesiac cvičenia s virtuálnou realitou sme napríklad dokázali 30-ročnému pacientovi zlepšiť tupozraké videnie o 2 riadky aj napriek tomu, že publikácie tvrdia, že po ôsmom roku života je už tupozrakosť neliečiteľná. Viac o tejto téme písal už kolega Peter Žiak v jeho blogu.

Okrem zlepšenia videnia však chceme lepšie pochopiť aj to, aký vplyv má liečba na mozog. Preto vybraných pacientov sledujeme pod fMRI a pozorujeme, v ktorej časti a v akom rozsahu ich mozog vykazuje aktivitu v dôsledku liečby. Výsledky tejto experimentálnej štúdie nás, verím, posunú opäť o krok ďalej v pochopení fungovania mozgu. Totiž, až tretina tohto jedinečného orgánu neustále pracuje na analýze zrakových vnemov a len vďaka mozgu chápeme to, čo vidíme.

Ako to ale pri pokrokoch v medicíne býva, vyžadujú si roky testovania a objavovania dokým výsledky skúmaní budú reálne aplikovateľné. Samotné fMRi má z hľadiska využiteľnosti v neurovede rozhodne potenciál, avšak nateraz ide skôr o volanie budúcnosti. Ktovie, možno raz nájdeme algoritmus a liečba ochorení ako tupozrakosť bude už iba rutinná záležitosť.