Spánok má, na rozdiel od bdelosti, niekoľko fáz, počas ktorých sa mení správanie nášho tela. Fázy sú rozpoznateľné práve vďaka pohybu očí, na základe čoho vzniklo aj ich pomenovanie. Základným delením je takzvaný NREM spánok (non rapid eye movement, teda čas, keď sa naše oči nepohybujú) a REM spánok (rapid eye movement – rýchly pohyb očí).

Celkovo však rozlišujeme päť fáz. V prvých štyroch (NREM) fázach telo prechádza zo stavu bdelosti do ľahkého spánku, v ktorom zotrvá približne 20 minút, potom postupne prechádza do hlbokého spánku. Všetko zaujímavé však začína až v poslednej (najhlbšej) fáze REM, kedy sa zvyšuje mozgová aktivita, oči sa nekontrolovateľne hýbu zo strany na stranu a svaly sa úplne uvoľnia. Táto fáza spravidla začína 60-90 minút po zaspatí.

Naša myseľ sa počas REM spánku plne sústredí na to, čo sa nám sníva, s čím súvisí aj pohyb očí. V mozgu sa totiž vytvára čoraz viac obrazcov a oči mu pomáhajú pri jeho predstavivosti. Rovnako to funguje napríklad aj vtedy, keď nad niečím premýšľate, zatvoríte oči a predstavíte si konkrétnu činnosť alebo vec.

Celý cyklus spánkových fáz sa za noc zopakuje zvyčajne štyri až päťkrát. Podiel REM spánku sa zvyšuje postupom noci, čo znamená, že čím dlhšie spíte, tým máte hlbší spánok, viac snov, ale tiež aktívnejšie oči. Najdlhšiu REM fázu môžete zažiť tesne pred prebudením, kedy môže trvať až 60 minút.

Karpina: znak dobrého spánku aj zdravia

Nekontrolovateľný pohyb očí počas spánku má však dôsledky aj po prebudení. Pod zatvorenými viečkami sa vytvára čoraz viac sĺz, ktoré sa až do prebudenia hromadia v očnej spojovke. V nej vysychajú, čím vznikajú takzvané karpiny.

Karpiny ale nie sú iba znakom dobrého spánku a snovej aktivity mozgu. Sú tiež indikátorom zdravia. Pokiaľ karpina nemá tradičnú pevnú konzistenciu a žltkastú farbu, treba zbystriť pozornosť. Pri náhlej zmene farby na zelenú, prípadne červenú až veľmi tmavú, je niečo v neporiadku. Môže ísť napríklad o prejav nečistoty alebo infekcie. V tomto prípade odporúčam čím skôr navštíviť očného lekára a dovtedy zvýšiť hygienu očí aspoň očnými kvapkami.

Sny ako film

Sú však prípady, keď sú karpiny jediným dôkazom, že sa nám v noci niečo snívalo. Určite sa vám už stalo, že ste sa ráno prebudili s dobrou alebo zlou náladou a vedeli ste, že za to môže niektorý zo snov. Ani na jeden ste si však už nemohli spomenúť. Pokiaľ to bol zlý sen, môžete byť len radi, že ste ho zabudli. Čo však robiť, keď bol sen príjemný, možno inšpirujúci, a chcete si naň naopak spomenúť? Vtedy si poviete: „Škoda, že sa sny neukladajú na nejaký externý počítač,“

Zatiaľ to možné nie je, no o tejto problematike si teraz môžete aspoň prečítať. Inšpirovala totiž mnohých autorov sci-fi príbehov. Výborná je napríklad novela Den a noc z antológie Stalo se zítra, ktorú napísal český spisovateľ Jaroslav Velinský. Príbeh sa odohráva v 21. storočí na Antarktíde, jeho hlavným hrdinom je žurnalista Christy Biggs. Novela mala taký úspech, že v roku 1985 dokonca vyhrala ocenenie Golem SF Award.

A ktovie, možno je len otázkou času, kým si budete svoje sny môcť skutočne nahrať a pozrieť si ich kedykoľvek po prebudení. Snívalo sa vám niečo o najlepšom kamarátovi? Takto už by ste o tom nemuseli iba hovoriť, ale pokojne mu poslať videozáznam napríklad do správy na Facebooku.