Ako oftalmológa ma však zaujalo, že vedci na niektorých z nich skutočne pracujú. Vybral som tri najzaujímavejšie príklady, vďaka ktorým môžeme byť raz superhrdinovia všetci.
Laserové oči
Najznámejší hrdina s laserovými očami? Superman. Najsilnejší muž z planéty Krypton bol obdarený celým arzenálom schopností, ktoré súviseli so zrakom. V tomto blogu sa však pozriem na jeho oči. Supermanov laserový lúč je produktom nahromadenej energie z nášho žltého slnka a prepáli aj najodolnejšie kovy. Nedá sa tomu čudovať. Energia z jeho očí, má takmer 28 miliónov stupňov Celzia, čo je o 13 miliónov viac ako teplota jadra nášho slnka. Lasery dokáže ovládať s takou presnosťou, že je nimi schopný spraviť operáciu mozgu. Fungujú dokonca na planetárnej úrovni. Raz Superman laserovým zrakom zasiahol celú Zem, aby ju zohrial o niekoľko stupňov.
Zaujímavosť
V seriáli o mladom Supermanovi dali jeho schopnosti aj odľahčenejšie funkcie. Prvýkrát ju spustilo sexuálne vzrušenie. Neskôr ju používal na výrobu horúcej čokolády, zapaľovanie sviečok či prípravu pop-cornu.
Laserové videnie Supermanom nekončí. Podobnú schopnosť má aj jeden z X-menov profesora Xaviera, mutant Cyclops. Pod kontrolou ju držia špeciálne okuliare. Napriek tomu, že obaja superhrdinovia dokážu páliť laserovými lúčmi, nemá Cyclopsova a Supermanova schopnosť veľa spoločného. Jedinou podobnosťou je, že sú obe poháňané slnečnou energiou. Okrem filmu X-men: Wolverine a X-man: Apocalypse totiž nijaká z verzií Cyclopsovho laserového zraku, na rozdiel od Supermanovho, nevytvára teplo. Cyclopsove oči sú portálmi do paralelného vesmíru a jeho laserové videnie je nahromadenou energiu, ktorá preniká z inej dimenzie do našej. Lasery síce dokážu rozpoliť objekty, no nie vplyvom tepla. Fungujú skôr ako nôž.
Veda: Laserové šošovky
Môže to znieť neuveriteľne, ale laserové super-oči nie sú len otázkou fantázie. Na portáli Forbes som sa dočítal o vedeckom tíme zo St. Andrews University v Škótsku, ktorý zostrojil kontaktné šošovky, schopné produkovať slabé zelené laserové lúče. Sú vyrobené z ultra tenkej membrány a organických polovodičov. Ich šírka je menej ako jeden mikrometer (1 µm = 0,001 mm). Samozrejme, so schopnosťami komixových superhrdinov sa porovnávať nedajú, no môžu mať rôzne praktické využitie. Napríklad ako senzorový identifikačný systém v bankách. Očná sietnica je totiž v oblasti bezpečnosti veľmi spoľahlivá, každá je úplne jedinečná. Viac, ako odtlačky prstov.
Na podobnom princípe funguje aj sietnicový skener, ktorý poznáme už od 80-tych rokov 20.storočia. Zariadenie vysiela slabé infračervené svetlo na sietnicu, mapuje jej štruktúru a tak dokáže rozpoznať konkrétneho človeka. No zatiaľ čo laserový skener vysiela lúč z prístroja do oka, pri laserových šošovkách je to opačne.
Filozof, ktorý predbehol dobu
O princípe laserového videnia uvažovali dávno pred érou moderných technológií, prekvapujúco už v starovekom Grécku. Platón veril, že zrak funguje na základe neviditeľných lúčov, ktoré produkujú naše oči a skenujú tak prostredie.
Nočné videnie
Zvieratá sú majstrami nočného videnia, najmä šelmy, ale aj primátoidy (poloopice), prežúvavce, kone, krokodíly či žraloky. Ich oči sú pokryté odrazovou vrstvou medzi sietnicou a cievovkou, známou ako Tapetum lucidum. Túto prirodzenú danosť zvierat využili tvorcovia filmu Riddick. Rovnomenný člen bojovníckej rasy z planéty Furya podstúpil vo väzení operáciu, ktorá mu umožnila vidieť v tme. Na zadnú stranu oka mu pri nej vstrekli reflexnú látku. Rovnako, ako je to u zvierat, aj Riddickove oči potom odrážali svetelné lúče, následkom čoho žiarili. Operácia mala aj svoje nevýhody. Síce dokonale videl v tme, ale nezniesol denné svetlo. Svoj zrak preto chránil typickými zváračskými okuliarmi.
Veda: Kvapky, ktoré nahradia baterky
V 90-tych rokoch vedci z University of London objavili zvláštnu schopnosť bizarne vyzerajúcej ryby Malacosteus niger (anglicky Dragonfish, česky Pestrosvítivec černý). Tento hlbokomorský živočích využíva zelené farbivo chlorofyl. Zohráva kľúčovú úlohu pri fotosyntéze rastlín a zachytáva infračervené žiarenia. To pomáha rybám vidieť v tme aj vo veľkých hĺbkach. Objav zaujal oftalmologických výskumníkov na Kolumbijskej univerzite. Domnievali sa, že pridaním tohto farbiva do ľudského oka by sme, rovnako, ako Malacosteus, mohli získať nočné videnie.
Skupine nadšencov zo združenia Science for the Masses (SFM) sa to na základe výskumu ryby Malacosteus niger aj skutočne podarilo. Vytvorili kvapky, obsahujúce proteín s označením chlorín e6 (Ce6). Ten spôsobuje, že sú naše oči citlivejšie na svetlo a je chemickým ekvivalentom prírodného chlorofylu. Spolu s Ce6 bol v kvapkách enzým inzulín a DMSO (dimetylsulfoxid). Roztok fungoval. Testovaný subjekt dokázal v tme rozpoznať tvary a osoby na vzdialenosť 50 metrov, a to so 100 % presnosťou. Subjekty bez kvapiek pritom identifikovali iba 30 % objektov. Ak by podobná technológia niekedy bola bežne dostupná, dala by sa využiť napríklad v armáde.
Roztok v takomto zložení je ale nebezpečný. Využívanie látky DMSO v medicíne zakázali v 60-tych rokoch 20. storočia, po tom, ako sa preukázalo riziko trvalého poškodenia zraku. Ce6 sa zasa používa v chemoterapii ako neinvazívny spôsob ničenia nádorov. Látka zvyšuje účinok žiarenia na ľudské tkanivo a tým vlastne zabíja bunky. Pri použití Ce6 v kvapkách teda rastie riziko, že aj vystavenie bežnému dennému svetlu „spáli“ vašu sietnicu. Výskumníci zo SFM tento problém vyriešili čiernymi kontaktnými šošovkami, ktoré fungujú podobne ako Riddickove zváračské okuliare. Riziko však naďalej zostáva. Takéto šošovky musia byť prispôsobené očakávaným svetelným podmienkam. Ak by bol človek s kvapkami v očiach vystavený akémukoľvek neplánovanému žiareniu, mohol by oslepnúť.
Počítače v oku
Keď sa v roku 2011 vysielal prvý diel seriálu Black Mirror, poukázal na odvrátenú stránku technologického rozvoja. Ako oftalmológa ma zaujali najmä zápletky, ktoré súviseli s našim zrakovým zmyslom. Populárny sci-fi seriál sa nimi len tak hemžil.
V epizóde The Entire History of You si ľudia za ucho umiestňovali prístroj o veľkosti zrnka ryže s názvom Grain. Zariadenie sa napojilo na mozog a ľudia vďaka nemu mohli nakrúcať okolie len svojim zrakom. Následne si natočené zábery, teda vlastné spomienky, prehrávali dokola, či už na obrazovke alebo vo vlastných očiach.
V epizóde Arkangel zasa rodičia prostredníctvom zraku kontrolovali svoje deti. Videli a počuli všetko, čo videlo a počulo dieťa. Mohli tiež monitorovať jeho polohu či životné funkcie a eliminovať čokoľvek, čo u ich dcéry alebo syna zvyšovalo hladinu kortizolu. Ide o hormón, ktorý sa uvoľňuje pri strese.
Ďalšia zápletka, spojená s očami, je z epizódy White Christmas. Zariadenie Z-eye v podstate funguje ako smartfón v hlave. Môžete ním fotiť, volať, čítať SMS správy. Jednou z najpopulárnejších využití je ale schopnosť vysielať svoj život online. Ostatný ho môžu sledovať, komentovať či radiť vysielateľovi.
Veda: Okuliare s úložiskom pre spomienky
Spôsob, ako zachytávať obraz, aj keď ešte nie priamo s pomocou očí, skutočne existuje. Okuliare od spoločnosti Snap Inc. s názvom Spectacles majú kameru zabudovanú priamo v ráme. To znamená, že stlačením jedného tlačidla buď fotíte alebo natáčate všetko, na čo sa pozeráte. Prvý prototyp vytvoril generálny riaditeľ spoločnosti Snap Inc., Evan Spiegel. Dnes je už v predaji vylepšená druhá rada, hoci okuliare stále majú svoje obmedzenia. Dokážu nahrať maximálne 30 sekundové video. Stále je to však veľký technologický posun a iba krok od vytvorenia kontaktných šošoviek, s ktorými budeme doslova schopní zachytávať momenty nášho života očami. Nad takýmito šošovkami už premýšľalo viacero spoločností, napríklad Sony či Google, ktorý na nich v spolupráci so Samsungom dokonca skutočne pracuje. Fungovať by mali na základe diód citlivých na svetlo, ktoré sú tvorené nanovodičmi, vyrobenými zo zmesi grafénu a striebra. Tvorcovia ich chcú poháňať slnečnou energiou a tiež pomocou nich napríklad merať hladinu glukózy v krvi.
Elektronické oči
Spoločnosť Google dokonca zašla ešte ďalej. Prístroj na princípe kontaktnej šošovky chcú permanentne voperovať priamo do ľudského oka. Na zavedenie zariadenia by najprv musela byť chirurgicky odstránená pôvodná šošovka. Na jej miesto by sa potom pomocou špeciálneho roztoku pripevnilo malé zariadenie, ktoré potenciálne môže odstrániť niektoré poruchy videnia. Elektronická očná šošovka by napríklad dokázala bez problémov zaostrovať do blízka alebo do diaľky, čo môže eliminovať ďalekozrakosť a krátkozrakosť. Súčasťou zariadenia má byť procesor, komunikačné rozhranie, displej či anténa na zber energie z elektromagnetického smogu. Potenciálne môže raz poslúžiť aj ako osobný počítač či kamera. Tu už od zápletiek zo seriálu Black Mirror nie sme tak ďaleko. Zatiaľ však ide iba o patent. Kedy sa zrealizuje, a či vôbec, je otázkou budúcnosti.
Magické oči v bájnych príbehoch
Superschopnosti spojené so zrakom nie sú ani zďaleka len výplodom fantázie modernej kinematografie. Nadprirodzenú silu očiam pripisovala už staroveká grécka mytológia. Postavy z nej sa objavili vo filme Súboj titánov, kde tvorcovia vyobrazili magické vševediace oko sudičiek či bájnu Medúzu, ktorej pohľad premenil každého muža na kameň.
Nezaostáva ani severská mytológia. Jeden z bohov, strážca dúhového mostu menom Heimdall, napríklad dokáže vidieť čokoľvek na svete. Jeho zrak neobmedzuje vzdialenosť a dokonca ani čas. Postava sa okrem iných objavila vo filmoch Thor či Avangers: Infinity war.
Sci-fi príbehy o očiach sa však nepíšu iba v zahraničí, kvalitné diela máme aj u nás:
https://kultura.sme.sk/c/8001360/cena-fantazie-ocelove-oci-michal-brat.html