Videnie sa najviac mení v detskom veku, najmä v prvých mesiacoch života. Deti sa rodia takmer slepé (rozlišujú však svetlo a tmu) a ostrosť zraku nadobúdajú vekom. 3D videnie, a s ním spojený odhad vzdialenosti, sa vyvíja do ôsmeho roku života, potom sa už nemení (výnimkou sú samozrejme rôzne ochorenia zraku).
Ako vidí bábätko?
V druhom mesiaci dokáže malý človiečik vnímať obrysy, tvary a farby – zatiaľ len každým okom zvlášť. Do piateho mesiaca zreteľne vidí do vzdialenosti približne 25 centimetrov, darí sa mu tiež rozoznávať svojich rodičov. V šiestom mesiaci sa začína rozvoj binokulárneho videnia a dieťa vie celkom dobre rozlišovať známe a neznáme tváre.
Po štvrtých narodeninách je zraková ostrosť dieťaťa na úrovni dospelého človeka. V šiestich/siedmich rokoch je ukončený vývoj binokulárneho videnia, žltej škvrny, vnímania 3D obrazu aj odhadu vzdialenosti (pri skákaní, hádzaní loptičky atď.). V ôsmich rokoch sa z hľadiska kvality zraku môže malý školák bezpečne pohybovať.
Ako je možné, že vidíme?
Všetko má na starosti svetlo, ktoré preniká optickým prostredím oka – rohovkou, komorovou vodou, šošovkou, sklovcom - a dopadá na sietnicu. Svetelné lúče týmto prostredím prechádzajú a lamu sa cez pravidelne zakrivené plochy rohovky a šošovky. Prijatý vizuálny stimul spracúvajú viaceré časti mozgu – tzv. mozgové centrá, v ktorých sa vytvára obraz. Výsledkom je, že to, čo vidíme nám začne dávať význam a zmysel.
Medzi najčastejšie ochorenia, ktoré sa môžu v tomto veku objaviť, patrí škúlenie a tupozrakosť. Škúlenie môžu spôsobiť rozdielne dioptrie alebo vrodený sivý zákal. Tupozrakosť vzniká pri nedostatočnom stimulovaní rozvíjajúceho sa oka. Pravidelný skríning oka by preto mal byť samozrejmosťou.
Krátkozrakí majú výhodu
Ak vás počas života obídu vážnejšie ochorenia zraku, ďalšia výraznejšia fyziologická zmena nastáva v 45. roku života, kedy šošovka začína strácať svoju elasticitu a tvrdne. To je spôsobené štrukturálnymi zmenami proteínov šošovky a tiež neustálym rastom šošovkových buniek. Jednoducho povedané – oko stráca schopnosť zaostrovať na blízko.
Vedeli ste, že…?
Šošovka dieťaťa sa konzistenciou podobá vrecku, ktoré je naplnené gélom. Naopak, šošovka 90-ročného človeka je tuhá a jeho konzistencia pripomína uvarenú fazuľu.
Táto choroba, nazývaná aj presbyopia, veľmi rýchlo graduje – k zhoršeniu dochádza už do jedného roka od spomínaného veku. Podľa niektorých štúdií môže progresia presbyopie závisieť aj od podnebia – v krajinách s horúcim podnebím táto choroba nastupuje až o päť rokov skôr, ako v chladnejších oblastiach. Výhodu však nemajú len Eskimáci, ale aj ľudia s krátkozrakosťou, ktorým táto zraková chyba umožňuje vidieť na blízko aj po 45. roku života.
Prvými príznakmi presbyopie je neostré videnie na blízko, najmä pri horších svetelných podmienkach, potreba posúvať čítaný textu ďalej od oka (hovorí sa, že pacient má tzv. krátku ruku) a tiež bolesti očí, najmä po dlhodobejšom zaostrovaní na blízko.
Časom pacient nie je schopný prečítať malé písmená bez okuliarov. Dioptrie sa musia postupne zvyšovať, až do 60. roku života, kedy sa akomodácia oka (schopnosť zaostrovať na rôzne vzdialenosti) stráca úplne.