Úplne celý obraz, ktorý vnímame nie je ostrý, len malá časť zorného poľa slúži na ostré - centrálne videnie a všetky vnemy, ktoré chceme vidieť nám musia očné svaly "nacentrovať“. Za spomínanou výkonnosťou očí je 6 okohybných svalov, ktoré sú 100-násobne silnejšie, než je potrebné. Unaviť ich je preto nemožné.
Za hodinu sú oči schopné spracovať až 36-tisíc rôznych informácií, počas života je to približne 24 miliónov vnemov. Je to vďaka ich nesmiernej výkonnosti. Oko sa skladá až z 2 miliónov funkčných pohyblivých častí, čo je pri tak malom orgáne priam neuveriteľné. Ide zároveň o jediný orgán v tele, ktorý dokáže pracovať v podstate nepretržite a neunaví sa. Keď máme pocit unavených očí, zvyčajne v skutočnosti ide o unavené mihalnice, oči vysušené pridlhým čítaním či pozeraním do počítača alebo ide o únavu svalu, ktorý zaostruje videnie očí do blízka.
Slzy sú našim šťastím
Vďaka neustálemu žmurkaniu a zvlhčovaniu uchovávame oči v dokonalej kondícii. Za minútu žmurkneme priemerne pätnásť až dvadsaťkrát, pri rozprávaní žmurkáme o niečo častejšie. Oči automaticky zatvárame aj pri náhlej stresovej reakcii či kýchaní.
Pri veľkom sústredení a obzvlášť pri čítaní textu či už z počítača alebo knihy, pri sledovaní televízie alebo šoférovaní žmurkáme o niečo menej, čo môže spôsobiť práve spomínaný pocit suchých a unavených očí.
Odporúča sa ich preto precvičiť tak, že sa na približne 20 sekúnd zahľadíme na vzdialený predmet. Je to známe aj ako pravidlo 20-20-20. Po každých 20 minútach sústredenej činnosti sa na 20 sekúnd pozerajte na predmet vzdialený 20 stôp (približne 5,6 m). Tým sa precvičia očné svaly. Zároveň môžete pridať krúživé pohyby očí a intenzívne žmurkanie, čím sa zase unavené oči zvlhčia.
Slzenie zároveň slúži na odplavovanie nečistôt z oka. Každý dobre pozná plač po krájaní cibule či v prašnom prostredí. Zaujímavé je, že zatiaľ presne nevieme, aký mechanizmus stojí za plačom z emocionálnych dôvodov. Vedci však zistili, že spolu s plačom sa nám do krvi vyplavuje kokteil hormónov ako endorfíny alebo prolaktín, estrogén či oxytocín. Slzy, ktoré slúžia len na zvlhčenie oka, majú iné zloženie ako emocionálne slzy či slzy od bolesti. Práve v nich nachádzame niektoré zo spomínaných hormónov, kým pri bežnej sekrécii očí tvorí slzy v prevažnej miere voda.Oči, bohužiaľ, schnú aj vekom, resp. mení sa zloženie sĺz. Preto je u starších ľudí bežný syndróm suchých očí. Paradoxne sa prejavuje nadmerným slzením, pretože sa oči snažia ostať vlhké.
A ešte jedna zaujímavosť o slzách – napriek tomu, že novorodenci plačú extrémne veľa, spočiatku sa im netvoria slzy. Tie začínajú slzné žľazy produkovať až v približne šiestich týždňoch. Podľa plaču bábätka môžete zistiť, čo v skutočnosti cíti – nie vždy sa mu pri plači tvoria slzy – v takomto prípade môže ísť v skutočnosti o hnev, nie o smútok. V každom prípade však ide o nevyhnutnú komunikáciu malého dieťaťa.
Naše oči nikdy nespia
Ako je to s očami, keď spíme? Aj počas spánku sa oči pohybujú, je to charakteristické pre fázu REM (skratka doslova znamená „rýchly pohyb očí“), teda najhlbší spánok spojený so snením, ktorý prichádza zhruba 60 – 90 minút po zaspatí.
Aj v noci sú oči patrične zvlhčované. Vďaka Meibomovým žľazám, ktoré sú umiestnené na vnútornej strane dolných a horných viečok, sú oči doslova premazané. Tieto žľazy tvoria tzv. meibum, olej, ktorý sa mieša so slzami a pomáha zvlhčovať očné buľvy v noci, čo zabraňuje ich vysychaniu. Ráno to spoznáte podľa tzv. karpín – drobných kúskov v kútiku oka, ktoré vznikli hromadením a vyschnutím sĺz a iných nečistôt. Meibum zároveň pomáha udržať slzy v očiach a zabraňuje ich vysušeniu. Keď plačeme, časť sĺz je tiež odplavovaná slzovodom do nosa. Takže len malé množstvo vyprodukovaných sĺz v skutočnosti stečie dolu lícami a plač sa deje akoby vo viacerých vrstvách.
V skutočnosti sa dívame mozgom
Hlavnou úlohou očí je vo všeobecnosti zaznamenávať zrakové vnemy a prostredníctvom mechanickej a chemickej akcie ich prenášať do mozgu. Je známe, že obraz, ktorý vytvárajú oči, je obrátený, až mozog ho interpretuje správne. Fascinujúce je aj rozlišovanie farieb, ktoré umožňujú časti oka zvané čapíky. Zrakom síce dokážeme rozlíšiť len tri základné farby (červenú, modrú a zelenú), ale takmer nekonečné množstvo ich kombinácií. Ak vám niečo hovorí názov románu 50 odtieňov šedej, možno vás bude zaujímať, že presnejší by bol názov 500 odtieňov šedej. Naše oči skutočne dokážu rozlíšiť až také veľké množstvo tejto všednej farby. Samozrejme, neplatí to o farboslepých ľuďoch, hoci farbosleposť sa najčastejšie vzťahuje na horšie vnímanie červenej a zelenej farby. Farbosleposťou častejšie trpia muži ako ženy, možno odtiaľ pochádzajú vtipy o mužoch, ktorí nevedia rozlišovať farby. Prekvapivé je, že niektoré ženy, zhruba 12 % v populácii má niečo ako „super zrak“. Vďaka skupine čapíkov navyše dokážu rozlíšiť 100-násobne viac farieb ako bežná populácia.
Aj muži sú v niečom lepší – podľa výskumov dokážu napríklad lepšie čítať drobný text.
Zrak sa vekom zhoršuje, podobne ako iné schopnosti človeka. Všetko je možné zvrátiť či oddialiť dobrou životosprávou, cvičením očí, dodržiavaním spomínaných pravidiel pri čítaní či pozeraní a prevenciou v podobe pravidelných návštev odborníka, oftalmológa. Vidieť svet prostredníctvom očí je dôležitá a výnimočná schopnosť, ktorá nám, okrem iného, prináša veľa radosti a poznania.